Rešpektovať a byť rešpektovaný

Správať  sa k deťom, k partnerovi či partnerke a k ďalším ľudom s úctou a s ohľadom na ich ľudskú dôstojnosť je známkou osobnostnej zrelosti a prináša to i pozorovateľné efekty –zdravú sebaúctu a radosť zo života, dobré vzájomné vzťahy a ochotu vychádzať si navzájom v ústrety pri plnení každodenných oprávnených požiadaviek. 

To je hlavná myšlienka prístupu Rešpektovať a byť rešpektovaný (R+R). V Českej republike sa kniha Rešpektovať a byť rešpektovaný stala bestsellerom a šíri sa aj na Slovensku. Prinášame vám rozhovor s dvoma z autorov prístupu R+R, psychológmi a rodičmi piatich detí Tatjanou a Pavlem Kopřivovými.    

Čo znamená správať sa k druhým ľuďom rešpektujúcim spôsobom?

Vyjadriť svoje požiadavky, priania alebo očakávania spôsobmi, ktoré neurážajú, neponižujú druhých a nemanipulujú s nimi. Správať sa tak, aby neutrpela sebaúcta a dôstojnosť druhých, ani naša vlastná. V našich kurzoch sa zameriavame najmä na komunikáciu dospelých s deťmi a ich výchovou. Všimli sme si, že dospelí sa k deťom často správajú horšie než k iným dospelým, akoby boli deti nejaký iný živočíšny druh. Rešpektujúci prístup k deťom znamená správať sa k nim, čo sa týka spôsobov výchovy a komunikácie, ako k dospelým, ktorých si vážime. Inak povedané, nerobiť im nič, čo sami nemáme radi a rady. Ak dospelým prekáža, keď im niekto niečo vyčíta, prikazuje alebo sa správa arogantne, nemali by sa tak správať k deťom. Slovo rešpekt doslovne znamená ohľad - vzniklo z latinského specto – dívam sa, pozorujem. Často zdôrazňujeme, že rešpektovať niekoho znamená byť predovšetkým dobrým pozorovateľom – neriešiť veci len zo svojho hľadiska, ale vedieť sa pozrieť na situáciu tiež očami druhého.    

Ako prístup R+R vznikol?

Na jednej strane z potreby vylepšiť vlastnú komunikáciu medzi sebou i deťmi, ale aj z potreby zaraďovať témy z komunikácie do kurzov, ktoré naša vzdelávacia spoločnosť v deväťdesiatych rokoch začala robiť pre učiteľky a učiteľov. Uvedomili sme si, že výchova a vzdelávanie detí založené na uplatňovaní mocenskej prevahy dospelých sú vyčerpávajúce a málo účinné a bránia zavádzaniu žiaducich zmien v školstve - zmien, ktoré by viedli ku skutočnému rozvoju samostatnosti, zodpovednosti a kompetentnosti detí.   

Môžete povedať  pár slov o vašej spoločnosti?

V našej vzdelávacej spoločnosti je nás v súčasnosti päť. Kurzy i knihu Rešpektovať a byť rešpektovaný sme vytvorili spoločne. Názvom Společnost pro mozkově kompatibilní vzdělávání (SMKV) sa hlásime k poznatkom o tom, čo potrebuje ľudský mozog, aby bol čo najlepšie „nastavený“ pre učenie alebo inak povedané, aké podmienky deti (a to platí aj pre dospelých) potrebujú k tomu, aby boli tak dobrými žiakmi, ako to zodpovedá ich schopnostiam. Medzi tieto podmienky patrí na prvom mieste vytvorenie psychicky bezpečného prostredia, ďalej zmysluplnosť toho, čo sa deti učia, ich aktivita a spoluúčasť na výučbe a ďalšie. Názov mozgovo kompatibilné učenie pochádza z knihy Susan Kovalik Integrovaná tematická výučba, ktorú sme u nás vydali a ktorá neskôr vyšla i na Slovensku.      

Nerobíte však len kurzy pre učiteľky a učiteľov...

Áno, teší nás, že v posledných rokoch máme už viac kurzov pre rodičov a verejnosť. Prispela k tomu i kniha R+R, ktorej sa predalo už viac ako 20-tisíc výtlačkov. Asi rovnaký počet účastníkov a účastníčok prešlo za 15 rokov našimi kurzami.    

Môžete čitateľkám a čitateľom priblížiť, ako vaše kurzy prebiehajú?

Organizujú  ich materské a rodinné centrá, centrá mládeže, školy alebo ďalšie inštitúcie. Nie sú to prednášky, ale diskusné semináre, kde sa účastníci zoznámia s filozofiou prístupu R+R, s tým, aké dopady na plnenie požiadaviek, sebaúctu a vzťahy má mocenský a rešpektujúci spôsob komunikácie. A, samozrejme, dostanú možnosť osvojiť si praktické komunikačné schopnosti a postupy zodpovedajúce duchu R+R.  Kurzy pre rodičov a verejnosť mávajú okolo 30 hodín, kurzy pre učiteľov 30 – 60 hodín.    

Akým témam sa na kurzoch venujete?

Základné témy sú  štyri. Prvú téma nazývame „Komunikácia oprávnených požiadaviek voči deťom i dospelým“. Učíme sa, ako o niečo, na čo máme nárok, žiadať druhých tak, aby pokiaľ je to možné, vyhoveli a aby sme zároveň zostali v dobrých vzájomných vzťahoch a neutrpela sebaúcta žiadnej zo zúčastnených strán. Je to taká „abeceda“ základných komunikačných schopností pre každodenný život. V rámci tejto témy preberáme tiež riziká poslušnosti a závislosti na autorite a tému sebaúcty, o ktorej metaforicky hovoríme ako o psychickom „imunitnom štíte“, ktorý nám v živote pomáha zvládať najrôznejšie náročné situácie.   Druhá téma sa týka zvládania emócií. Ak sú druhí ľudia v emočnej nepohode, v dobrej viere často používame množstvo neúčinných spôsobov ako zľahčovanie, rady, vypytovanie sa a nerozumieme tomu, prečo sa emócie nestíšia a druhý človek s nami prestáva komunikovať. Účastníci a účastníčky sa zoznamujú so zákonitosťami, podľa ktorých „fungujú“ naše emócie, učia sa používať empatiu voči druhým ľuďom a vyjadrovať vlastné emócie tak, aby to neubližovalo. Tretia téma je venovaná  trestaniu. Mnoho dospelých je presvedčených, že tresty sú nutnou súčasťou výchovy. My sme naopak presvedčení, že môžeme byť dobrými a zodpovednými rodičmi, vychovávateľmi a učiteľmi a nemusíme trestať. Je ale potrebné uvedomiť si všetky riziká trestov, najmä tie dlhodobé, a naučiť sa, ako inak než trestami vymedzovať hranice. Vytváranie hraníc považujeme pri výchove za nutné, je však dôležité, akým spôsobom sa to deje. Štvrtú tému nazývame „Riziká odmien a pochvál a čo namiesto nich“. To býva najťažšia téma kurzu. Pochvaly a odmeny môžu deti udržovať v závislosti na autorite – učia ich robiť niečo skôr pre spokojnosť dospelých, než pre vec samotnú, a znižujú ich ochotu učiť sa a správať sa správne, pokiaľ za to nič nezískajú. Namiesto chválenia a odmeňovania sa účastníčky a účastníci kurzu učia prejavovať uznanie a ocenenie a poskytovať spätnú väzbu - to sú spôsoby, ktoré vyjadrujú partnerský, rešpektujúci vzťah. V priebehu celého kurzu odbočujeme k ďalším témam, ktoré ľudí zaujímajú. Napríklad porozumenie prirodzeným ľudským potrebám im pomáha oslobodiť sa od množstva výchovných mýtov. Ďalšie témy zaraďujeme pre učiteľky a učiteľov – napríklad téma spolupráce detí pri učení (tzv. kooperatívna výučba), vytváranie pravidiel, vnútorná a vonkajšia motivácia k učeniu a práci,  hodnotenie v škole.   

Skúsme niektoré  témy priblížiť trochu viac – napr. odmeny. Čo je nesprávne na tom, dať dieťaťu peniaze za to, že vyžehlí bielizeň alebo má výborné vysvedčenie? Veď aj dospelí dostávajú za prácu odmenu. 

Odmena za prácu u dospelého a odmeňovanie detí za to, že sa podieľajú na starostlivosti o domácnosť a učia sa, sa nedajú porovnávať. Odmenami, o ktorých je reč v tejto otázke, akoby sme dávali najavo, že určité činnosti, napríklad upratovanie alebo učenie, samy o sebe nemajú moc veľkú cenu a musíme deťom dávať úplatky, aby ich urobili. Na prvý pohľad to môže vyzerať pozitívne a práve kladné emócie na oboch stranách zabraňujú rozpoznávať riziká odmien. Nemali by sme sa ale potom čudovať, keď deti začnú byť nespokojné s výškou odmeny, zvyknú si na uvažovanie spôsobom „čo za to“ alebo budú v snahe získať odmenu podvádzať.    

Čo teda odporúčate namiesto odmien?

Nechať deti prežiť  pozitívne dôsledky nejakej ich činnosti, dávať im najavo, že nám na nich záleží a že si všímame ich úspechy, poďakovať  vtedy, ak niečo urobili pre druhých, dávať darčeky alebo spoločne niečo oslavovať. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že tu neexistuje podmienka „keď urobíš toto, dám ti za to toto“.    

Možno vaše kurzy navštíviť aj na Slovensku?

Áno, seminár Rešpektovať a byť rešpektovaný prebehne v rámci festivalu Dych Zeme 10. októbra v Šamoríne (viac na www.zivica.sk/dychzeme)

Ďakujeme za rozhovor.